Každý z nás túži bývať v peknom byte alebo dome a chce sa tam cítiť príjemne. Častokrát investujeme veľa času, námahy a aj financií, aby sme si vybudovali to najlepšie z najlepšieho. Je super, keď sa nám to podarí, ale nemali by sme zabúdať na jednu dôležitú vec…
Nedávno sme sa vrátili z výletu po Nemecku. Navštívili sme viacero miest a obdivovali sme ich krásy ako aj krásy okolitej prírody.
O to smutnejší bol ale návrat domov.
Vždy, keď sa po dlhšej dobe strávenej v zahraničí vraciam domov, mám oči vnímavejšie a všímam si to, čo pri bežnom živote doma po čase prehliadam. Tentokrát mi nemilosrdne padol do oka stav prostredia – okolia našich bytov – v ktorom žijeme. Z nemeckých vyzametaných a upravených ulíc sme sa ocitli priamo na nehostinnom sídlisku, kde sa všade po okolí povaľovali rozfúkané smeti, chodníky boli rozbité, ale čo bolo na tom najhoršie, ľudia sa tvárili, že sa ich to netýka.
S veľkým sklamaním a smútkom v duši som pri prechádzke ulicou zbierala jednu smeť za druhou a ľudia sa po mne čudne pozerali, čo to robím. Neviem, čím to je, že v Nemecku pôsobí všetko tak upravene a u nás naopak. Možno poviete, že je to v tom, že tam ľudia majú viac peňazí, vyššie platy, môžu si dovoliť viac investovať do úprav okolia, áno, to je možno pravda.
Napriek tomu si však myslím, že problém je niekde inde.
Problémom je podľa mňa nezáujem ľudí o svoje okolie. Na jednej strane chceme bývať v luxusných bytoch a domoch, ale keď sa ocitneme za ich dverami, už nás viac nezaujíma, ako to tam vonku vyzerá. Staviame si vysoké ploty, aby sme nevideli, čo sa za tými plotmi skrýva.
Možno si vravíte: „Čo sa sťažuje, keď je nespokojná, nech sa odsťahuje do zahraničia!“ Áno, aj toto je riešenie a mnohí to tak dnes aj robia. Ale ja sa nechcem odsťahovať! Mám rada túto krajinu a chcem prispievať k tomu, aby sa nám tu žilo dobre. Nechcem, aby z mojich detí raz vyrástli Nemci, Francúzi alebo Angličania. Ale nechcem sa ani hanbiť, keď ku mne príde na návštevu niekto zo zahraničia a pôjdem sa s ním poprechádzať po okolí.
Napriek všetkému stále dúfam, že väčšine ľudí nie je jedno, v akom prostredí žijú. Prečo to tak potom u nás vyzerá? Neviem, možno stačí, ak pár ľudí začne a ostatní sa postupne pridajú. Možno bude pre začiatok stačiť to, keď občas zdvihneme zo zeme papier, obal z čokolády, alebo igelitové vrecúško a odhodíme ho do koša.
Možno postačí, ak pri vyhadzovaní odpadkov zavrieme kontajner, aby vietor smeti nerozfúkal. Možno bude stačiť to, keď staré a nepotrebné veci nebudeme nechávať pri košoch s tým, že – veď si to ešte niekto možno zoberie. A čo ak nezoberie? Dážď to rozmočí, zničí, vietor kúsky rozfúka po okolí…
Našťastie existujú aj ľudia, ktorým na našom prostredí záleží a snažia sa ho skrášľovať, dôkazom je napríklad aj Zelená hliadka – združenie pôsobiace vo viacerých mestách na Slovensku.
A čo dodať na záver?
Je to zložitá téma a ťažko hľadám nejaké globálne riešenie, viem len, že za seba môžem sľúbiť, že budem všímavejšia k svojmu okoliu a budem rada, ak sa pridajú aj ostatní, lebo len tak sa naše okolie môže stať krajším a pri pohľade z našich bytov, nebudeme mať viac pocit, že bývame na smetisku.