Ako malej sa mi často plietli členovia našej vzdialenejšej rodiny a rodinní priatelia. Predovšetkým sa to týkalo tých, s ktorými sme sa navštevovali len párkrát do roka. Aby som v tom mala jasno, vymyslela som si pomôcku, na ktorú som sa mohla vždy spoľahnúť. Každý totiž mal doma niečo, čo bolo pre moje detské oči zaujímavé a jedinečné a ja som podľa toho na 100% vedela o koho ide.
Jedným z príkladov bola Mamina sesternica, ktorá mávala v dome pod schodiskom štrkovú záhradku a v nej malé hrabličky, ktoré ma fascinovali. Tetu sme potom už ani nevolali inak len „teta s hrabličkami“ a ja som hneď vedela, ktorá to je.
Neviem prečo, ale odmalička som rada pozorovala, ako ľudia bývajú. Aké majú domy, záhrady, ktorý dom sa mi páči, ktorý je strašidelný a v duchu som si predstavovala, ako to vnútri majú asi zariadené. Keď som večer prechádzala ulicou, pozerala som, akou farbou svietia okná. Väčšina bola žltá alebo biela, ale našli sa aj nezvyčajné zelené, červené, či fialové okná.
A istým spôsobom mi to ostalo dodnes. Preto som sa rozhodla, že z času načas nakuknem do niektorého bytu/ domu a sprostredkujem vám to, čo ma na návšteve oslovilo a čo netradičné, nápadité som tam našla.
Nedávno som bola na návšteve u mojej kamarátky a spolužiačky z vysokej školy, ktorá teraz býva v Prahe. Ako interiérová architektka a kreatívna duša sa nezaprie a narazila som u nej na viacero zaujímavých nápadov. Býva v staršom prerobenom byte s vysokými stropmi, v ktorom sa naozaj dá všeličo vymyslieť.
Tu je pár detailov, ktoré ma zaujali.
Keď tak rozmýšľam nad tým, podľa čoho by som si v detstve moju kamarátku zapamätala, bola by to asi „teta so špagátovými kľučkami.“