Pamätáte si ako bývali vaši starí rodičia alebo prarodičia? Ako to mali doma zariadené, aký mali nábytok, ako ste sa u nich cítili? A viete si predstaviť, že by ste niektorý z ich kúskov nábytku mali teraz doma vo vlastnej obývačke? Možno áno, možno nie…
Priznám sa, že moja prvá odpoveď bola nie. Až kým som nenavštívila byt, ktorého vkusné a nápadité kombinovanie starého s moderným ma tak nadchlo, že som na chvíľu po niečom takom tiež zatúžila. Poďte sa teda so mnou pozrieť, aké prekvapenie sa môže skrývať za stenami obyčajného paneláka.
Moja švagriná a švagor majú neobyčajný cit pre prepájanie starého sveta so svetom novým. Tento cit sa podľa mňa nedá získať, s týmto citom sa človek musí narodiť. To, ako dokázali premeniť starý, niekedy polorozpadnutý nábytok na vkusný a funkčný a vrátiť mu tak znova život, je obdivuhodné.
Ako vdýchnuť starým veciam nový život
Tu je aspoň úryvok z ich zaujímavého rozprávania o živote a minulosti vecí, ktoré ich obklopujú.
Takto spomína Andrejka: „Staronový kredenc je po mojom dedkovi. Bol stolár a práve toto bola jeho záverečná práca, keď sa vyučil. Vyrobil ho tesne po vojne a odvtedy ho s babkou mávali v ich kuchyni.
Marcel: „Skrine sú zo starého domu po ujovi, bývali v izbe, potom na pôjde a ku koncu už boli v šope. Drevo bolo napadnuté červotočom. Keď sme boli malí, tak sme tie skrine ošetrovali a injekčnou striekačkou sme do každej dierky vstrekovali roztok proti drevokaznému hmyzu.
Keď sme si zariaďovali byt, rozhodli sme sa ich komplet zrenovovať a teraz ich máme v obývačke. Skoro všetko je na nich pôvodné až na malé detaily.“
V jedálni sú pripravené aj staré dvere, ktoré prednedávnom prešli tiež čiastočnou renováciou ale zachovali si svoju patinu. Práve čakajú na inštaláciu. Bude na nich ešte jedna polička, kde budú vystavené hrnčeky, tie už má Andrejka tiež dávnejšie vyhliadnuté.
Nie vždy poznáme minulosť vecí
„Nepoznáme minulosť všetkých vecí, na niektoré sme natrafili pri výpredajoch nábytku a upravili sme si ich. Ako aj tento stolík pod televízor, alebo tento rám obrazu, ktorý sme nastriekali nastrieborno a zarámovali sme doň zrkadlo. Tienidlá na lampy sme si vyrobili sami z pletených košíkov.“
Ďakujem majiteľom za ich ochotu a možnosť nahliadnuť do ich súkromia a želám im, aby sa im podarilo zachrániť ešte veľa starého nábytku a spomienok, ktoré sú v ňom ukryté…
Ako sa vám páčilo na návšteve? Musím povedať, že ja sa tu vždy cítim veľmi príjemne a inšpiratívne…